Mačka Temminckova (Catopuma temminckii) je stredne veľká divoká mačka, žijúca v pralesoch juhovýchodnej Ázie. Kedysi bola začleňovaná do rodu Felis, alebo do rodu Profelis, spolu s mačkou zlatou, ktorej sa veľmi podobá. V súčasnosti patrí do rodu Catopuma, spoločne s mačkou bornejskou.Obsah [skryť]
Vzhľad
Hmotnosť: 6-16 kg
Dĺžka tela: 50-105 cm + 35-56 cm chvost
Srsť je krátka, zlatohnedá, načervenalá alebo mierne šedá, obvykle bez kresby alebo len so slabo naznačenými škvrnami. V Číne ale žijú aj mačky, ktoré majú škvrny rovnako ako leopard a vyzerajú ako mačka bengálska. Zdá sa, že ide o recesívny znak. Existujú taktiež úplne čierne mačky Temminckove.
Spodná strana chvostu je biela: to slúži pravdepodobne k dorozumievaniu s ostatnými jedincami.
Rozšírenie a stanovisko
Mačka Temminckova obýva tropické pralesy a subtropické lesy juhovýchodnej Ázie, od Nepálu, Indie a Číny až po indonézsky ostrov Sumatra. Len zriedka žije na otvorených plochách.
Vyskytuje sa v nížinách aj v Himalájach do nadmorskej výšky 3000 m n.m.
Okrem lovu sú mačky ohrozené hlavne vyrubovaním pralesov a ničením ich prirodzeného prostredia.
Biológia
O chovaní mačkiek Temminckových je toho známe len málo a väčšina informácií pochádza zo sledovania v zajatí. Predpokladá sa, že sú aktívne hlavne v noci a že sú samotári ako ostatné mačkovité šelmy.
Pária sa celoročne, samica je v ruji každých 39 dní. Gravidita trvá asi 90 dní, potom sa rodí 1-2 mačiatka. V zajatí so starostlivosťou o mláďatá pomáhali aj samci, ale nie je známe, či je to tak aj v prírode. Samice pohlavne dospievajú v 18-24 mesiacoch, samci vo dvoch rokoch veku. V zajatí sa môže mačka dožiť až 20 rokov.
Mačky Temminckové lovia hlavne na zemi, ale dokážu i dobre šplhať. Lovia hlodavce, vtáky, jašterice a všelijaké malé cicavce, taktiež malé kopytníky ako je muntžak, druh malého jeleňa. Zdá sa, že sú to oportunitní lovci. Je dokázané, že zabíjajú aj kozy, ovce a byvolie teľatá. Väčšiu korisť lovia v pároch (Lekagul & McNeely, 1977).
V niektorých oblastiach Thajska je nazývaná Seua fai, teda ohnivý tiger. Podľa miestnej povesti spálenie kože mačky odoženie približujúceho sa tigra. Pojedanie mačacieho mäsa má rovnaký účinok. Niekdy stačí aj mať pri sebe chlp z mačky. Mačacie kosti sa taktiež používajú ako náhražka kostí tigrov v tradičnej čínskej medicíne.
Chov v zoo
V európskych zoo sa táto mačka chová len výnimočne – údaje z roku 2004 uvádzajú 20 jedincov.[1] V slovenských zoo sa táto mačka nechová.
Jej fotku si môžete pozrieť vo fotogalérí Mačiek